Anděl sebelásky.

 

Raz, keď sa nevyspaná skoro ráno zobudíš a tvoja myseľ ti začne znova predkladať známe výčitky, domnienky a presvedčenia, že budeš mať špatný deň, pretože si šla spať príliš neskoro a spala príliš málo na to, aby si sa mohla cítiť vyrovnaná, spokojná zo sebou a milujúca – ako sa o tom hovorí na sebepoznávacích seminároch a píše v knihách o transformácii a o ceste ku šťastiu a hojnosti - raz takto ráno sa veci začnú odohrávať rovnako, ako už často predtým.

 

Raz ráno - ešte ležiac v posteli - sa začneš znova trápiť všemožnými myšlienkami a pocitami, ktoré ti jasne dávajú najavo, ako málo lásky cítiš od svojho partnera, ako ti chýba jeho nežnosť, jeho láskyplný a obdivný pohľad venovaný len a len tebe a jeho milujúce objatie. Uvedomíš si, ako dávno si nezažila ten nával energie z pocitu, že si milovaná, uznávaná a spokojná. Je to úplne opačne, ty už dlhšie odolávaš únave, vyprahnutosti, ľahostajnosti a opäť sa začínaš ľutovať, aké to máš všetko ťažké.

 

Raz takto ráno si znova začneš vyčítať, že možno v tebe je chyba, že ty nie si dosť silná, dosť milujúca a začneš si v mysli prehrávať video z posledných nezvládnutých situácií, v ktorých si teraz jasne uvedomuješ, ako si sa mala zachovať správne a lepšie. Budeš sa presviedčať a utvrzovať v tom, že nabudúce už podobnú situáciu zvládneš bezchybne tak, ako si si práve naplánovala.

 

Raz ráno si v behu a chvatu uvedomíš si, že múdrosti z kníh a rady iných ľudí ti dnes vôbec nedajú návod na to, ako si poradiť s vlastnými děťmi, ktoré nechcú vstať, umyť sa, urobiť akúkoľvek vec dostatočne rýchlo a pružne, nevedia, kde majú potrebné veci do školy, fňukajú, kričia na celý dom, kde ešte iní ľudia možno spia, odmietajú zrýchliť tempo, robia ti naschvály a na ich odmietavé, drzé tváre sa nedá pozerať. Cítiš, že toho je dnes ráno na teba už príliš. Začneš kričať tiež, nadávať deťom, že sú strašné a rozčúlene sa ich pýtaš, prečo ťa musia tak trápiť a robiť všetko ináč, ako treba. Ovládať sa v tejto chvíli jednoducho nejde a o stave, v ktorom doporučujú autori kníh zotrvávať v krízových situáciách – byť vo vlastnom strede – nemáš v tejto chvíli ani poňatie.

 

Dnes ráno v hĺbke duše vnímaš, že sa nechováš správne, keď svoj hnev, frustráciu a nespokojnosť hodíš rozčúlená na deti a práve prichádzajúceho partnera a keď mu začneš vytýkať čokoľvek, čo ťa v tej chvíli napadne. Pri každom jedovatom slove, ktoré vypúšťaš z úst na jeho adresu cítiš, že to nie je správne, ale nedokážeš sa v tejto chvíli zastaviť. Cítiš, ako sa po výbuchu sťahuješ a tuhneš v oprávnenom obrannom postoji voči celému svetu.

 

Príliš veľa toho však vieš, aby si si nevšimla, že nikto okolo teba nie je príčinou toho, že ten deň začal tak strašne a že ty sa cítiš mizerne, emočne rozhodená, s pocitom obrovskej osamotenosti, smútku, výčitiek, s unaveným telom a dušou. Je po bitke a nachádzaš chvíľu osamote.

 

Dnes ráno si sadáš do kresla, si znechutená a otupelá. V mysli začínaš opať pátraš po tom, čo si zase nezvládla a čo nabudúce urobíš lepšie, ako zachováš kľud a budeš trpezlivá k deťom, vyčítaš sivšetko, čo sa stalo a ľutuješ sa.

 

Dnes pozdejšie ráno začínaš vzývať sebeásku, začínaš sa pýtať: kde je?  Kde už je konečne ten stav, ktorý chceš pocítiť a udržať si ho v sebe stále – pocit spokonosti zo sebou, uvoľnenia, sily, nadšenia, spontánej radosti, jednoduchého potešenia, keď uvidíš deti, prtnera, kde je tá iskra duchaplnosti, o ktorej tušíš, že je v tebe niekde schovaná a ktorá by ti umožnila nebrať situácie dnes ráno tak vážne, kde je tá schopnosť laškovania a pocitu – hmm, je mi zo sebou TAAAK dobre!

 

Kam sa to všetko stratilo? Tá šťavnatosť života, ten zápal, to vzrušenie...

 

Raz neskôr ráno sa schúliš do klbka a začínaš cítiť, ako z teba odchádza napätie, vnímaš, že spľaskávaš, ako vypustený balón a pocítiš veľký Smútok... Samotu... Bezradnosť... Neistotu... Len pocítiš...

 

Po chvíli si všimneš, že sa dvere do izby pomaly otvárajú, i keď v dome okrem teba nikto nie je. Ešte včera by si to chcela zdôvodňovať. Dnes ráno vieš, že to nie vánok otvoril k tebe dvere a dovoľuješ si hrať s predstavou, že k tebe práve vstúpil tvoj Anjel Sebalásky.

 

Dnes ráno mu dovoľuješ vstúpiť k tebe do izby a dovoľuješ si vnímať jeho rady, pomoc a ochranu. Si kľudná a tichá a pozoruješš, čo ti tichučko v myšlienkach zdeľuje - že všetko, úplne všetko, čo si dnes, včera a kedykoľvek predtým urobila, či povedala bolo presne tak, ako si to mala urobiť a povedať. Že je všetko správne a že sebaláska začína prijatím informácie, že si v sebe správne a zvedomením si skutočnosti, že seba samú nesmieš trestať. Snáď by si len tak z rozmaru netrestala iného blízkeho človeka? Anjel Sebalásky ťa láskavo vyzýva, aby si prestala terorizovať výčitkami a sebaobviňovaním. Aby si sa prestala posudzovať a aby si od tejto chvíle k sebe bola len súcitná. Nemožeš predsa poznať skutočné príčiny a dosah svojho konania v celom komplexe sveta a Vesmíru! A ak vieš, že si urobila chybu, možeš povedať: "Odpusť, prepáč, ospravedlňujem sa." Vyslovením týchto slov sa konajú zázraky.

 

Dnes ráno ti Anjel vysvetľuje, že si sa vždy zachovla tak, ako si mohla vzhľadom k veľkosti vlastnej sebelásky. Že tvoja predstava o sebaláske, ktorá má potrebu sa porovnávať s inými - automaticky prijatá často od "úžasných, spokojných, úspešných, milovaných, bohatých a zabezpečených žien", ktoré občas vidíš v televízii, kaviarni, obchode či v práci a o ktorých čítaš na netu, ktorým závidíš ich vyrovnanosť a schopnosť všetko perfektne zvládať, že táto nainfikovaná predstava – aká by si mala byť správne – je vlastne OMYL. Veľký OMYL a KLAM, ktorým si sa nechala dobrovoľne obalamutiť a ktorý ti sposobil toľko trápenia.

Anjel ťa dnes ráno prosí, aby si prijala svoju – len svoju vlatnú cestu k sebaláske a nachádzala v iných len inšpiráciu a nie daný pevný vzor, ku ktorému sa musíš približovať.

Anjel ťa hladí a vyslovuje upokojujúce slová útechy, že vštko to, čo robíš je vlastne prejav sebalásky a že sa možeš prijať presne taká, aká práve si. Že si možeš priznať smútok, strach, neistotu, slabosť... A že týmto priznaním si vyjadruješ viacej lásky k sebe samej, ako si vieš predstaviť.

 

Môžeš pri tom pocítiť úžas osvitenia z pochopenia skutočnsti, že všetko je vlastne inak a že ty na to prichádzaš svojou skúsenosťou. Až v stave vlastnej úbohosti možeš začať počúvať tichý hlas vlastného Božstva, ktoré k tebe hovorí a nabáda ťa, aby si vnímala prejavy svojho chovania ako sebelásku. Aby si si konečne uvedomila, že sebaláska znamená seba-milovať = akceptovať svoje chovanie a vlastné prejavy, tak ako ti to ráno ukazovali tvoje deti, prejavujúce sa tak, ako to potrebujú, aby zvládli danú situáciu.

Ani najmenej si to nevyčítajú – vedia, že ich fňukanie, plač, krik a rozmrzelosť je akceptovaním toho, čo ich bytosť potrebuje, aby veci zvládli a nik iný okrem nich nevie, ako sa zachovať lepšie, než to robia oni samé. Nevenujú však týmto veciam ani zrnko času naviac.  Vypustia pretlaky a ihneď sú opeť prítomné. Všímajú si vonku okamžite nové situácie a spontánne sa im otvárajú vlastným slobodným prejavom.

Možno svoje deti odteraz začneš vnímať ináč a začneš i svoje – "slabosti a nedostatky" považovať za TVOJE. Možno si uvedomíš, že ak si pripustíš, že si vlastne nevieš rady, že tým prejavuješ lásku k sebe samej: " Ja si vlastne neviem rady, neviem, čo v situácii – ako dnes ráno, robiť. Jednoducho neviem."

Možno sa teraz prestaneš obviňovať, že to nevieš, lebo život je daný práve tým, že nevieme, čo bude za chvíľu, i keď rozum by tak rád vedel a naplánoval každý okamih tvojho chovania dopredu a presne, aby ťa ochránil pred pocitom, že nevieš – pre tvoj rozum je to prehra, vlastne nezvládol svoju úlohu.

 

A ty dnes ráno začínaš akceptovať jednu dôležitú časť svojej bytosti – tú čo "nevie", tú, ktorá ti umžňuje žiť, hľadať, mýliť sa, skúšať, lebo to je podstatou života – to, že nevieš, ako bude prebiehať následujúca chvíľa a nevieš, ako na ňu budeš reagovať.

Začínaš sa prijímať i s vedomím, že sa možeš mýliť a že to možeš vyjadriť.  Že sa nevieš vždy chovať "správne", podľa noriem iných ľudí o tom, čo je špatné a čo je dobré. Tým k sebe púšťaš veľkú vlnu sebalásky.

 

I tým, že si priznávaš sama pred sebou, že si smutná, slabá, unavená,  v sebe akceptuješ tieto a iné pocity – "Ja, ...... , ja sa milujem tým, že nielen tolerujem, ale i uznávam svoj pocit smútku, slabosti, únavy ... v sebe – dovolím si pocity vnímať, cítiť a hovoriť o nich bez pátosu, či sebaľútosti. Sú moje a sú vo mne, tak kto iný by ich mal milovať, keď nie ja? A dovoľujem si prejavovať sa práve tak, ako mi to daná situácia umožňuje bez sebaobviňovania. A keď sa zmýlim, poviem - prosím, ťa, prepáč mi to, zmýlila som sa".

 Toto je tvoj prejav sebalásky, toto všetko ti dnes ráno umožnili pochopiť tvoje deti a partner a toto ti prišiel povedať tvoj Anjel Sebalásky, tak ho objími a prijmi do seba.

 

Tak nádherné je dnešné ráno..

Nejbližší akce:

Máma a dcera - harmonizace vztahu

14. 7. 2018

9.30. - 17.30

Atelier U Potoka, Nekoř 125 u Žamberka

https://www.rodinneterapie.cz/inpage/harmonizace-vztahu-mama-a-dcera-seminar-14-7-2018/

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Kurz podporující komunikace ve vztazích

20.7.2018 

16 - 20 hod

Studio biorezonnce, Korunní 313/13, Praha

https://studio-biorezonance.cz/kurzy

Přihlaste se prosím na tel: 602 262 880 nebo na recepci studia na tel:  773 523 007 nebo tady:  ivana@rodinneterapie.cz

==================================================

Víte že,  vztahy a osobní spokojenost  souvisí s rodinným systémem - s rodiči, prarodiči a dalšími příbuznými?

Vaše původní rodina výrazně ovlivnila:

  jak moc jste spokojená(ý) se sebou, se svým životem

jak se daří vašim dětem

jak šťastné máte partnerství

kolik pozornosti jste schopni dávat sobě

jak silný máte pocit osobní stability

jak se vám daří v práci 

jak se vám daří  tvořit

 

kolik máte dobrých přátel

kolik máte peněz

jaké máte zdraví

do jaké míry jste úspěšný člověk

jak vycházíte sám se sebou

jak vycházíte s druhými

No, jakkoliv byla vaše původní rodina rozvrácená, nyní záleží jen na vás, co se svým životem uděláte.

Máte moc změnit svou přítomnost, budoucnost a harmonizovat i minulost rodinného systému, ze kterého jste vzešli.

Jste-li ochotni zlepšovat vztahy v rodině, dáváte svým dětem největší dar: nebudou už muset opakovat osudy předků a nést  vaše  i  jejich břemena.

 

Cesta domů...

RNDr. Ivana Jakubíková +420 602 262880